Nahliadnite do knihy

Giora Solar sa narodil v roku 1947 v Prešove. Jeho rodičia prežili Osvienčim a v roku 1949 sa s ním vysťahovali do Izraela. Vyštudoval architektúru, obnovu pamiatok neskôr študoval v Ríme. Založil a do roku 1995 viedol oddelenie konzervácie pamiatok Izraelského úradu pre starožitnosti, potom viedol terénne projekty Getty Conservation Institute v Los Angeles a zastával viaceré funkcie v ICOMOS-e, poradnom orgáne UNESCO.

Keď Slovensko navrhlo Bardejov na zápis do Zoznamu svetového dedičstva, podľa vlastných slov požiadal kolegu, aby na hodnotiacu misiu mohol ísť práve on. S regiónom ho spájajú rodinné korene – jeho matka pochádzala z neďalekých Raslavíc. ICOMOS po misii vo februári 2000 odporučil rozšíriť lokalitu o židovské suburbium a v novembri 2000 bolo historické jadro spolu so suburbiom zapísané. Mesto mu pripisuje veľkú zásluhu na zápise a v roku 2001 mu udelilo čestné občianstvo. K Bardejovu sa vracal aj neskôr: navrhol pamätník obetiam holokaustu pri židovskom suburbiu, slávnostne otvorený v roku 2014.

Slávka Tkáčová sa narodila v roku 1996 v Bardejove. Venuje sa vlastnej hudobnej tvorbe a koncertovaniu. Keď má pomenovať svoj prínos pre mesto, priznáva, že sa jej o sebe píše ťažko, no napokon vyzdvihne hudbu: koncertmi spája ľudí v Bardejove i po celom Slovensku, a tak zároveň predstavuje svoje mesto. Pôsobí aj v občianskom združení RecyVeci, ktoré dlhodobo finančne podporuje množstvo rodín vrátane bardejovských. Hrdá je na hodnoty, ktoré si zachovala z rodiny, na vzťahy, ktoré vytvára s ľuďmi okolo seba, a na to, že stále túži ísť za svojím snom – robiť čoraz lepšiu hudbu. Sama seba opisuje ako veselú, radostnú, pozitívnu, emocionálnu a priebojnú. Jej krédo je jasné: kto chce niečo dosiahnuť, musí byť sám prvým hnacím motorom.

Eva Zámborská sa narodila v roku 1974 v Bardejove. Po škole pomáhala otcovi pri výrobe oblátok. V dospelosti žila v Anglicku, odkiaľ sa vrátila domov, aby mu pomáhala vo firme – ako sama píše, nestihol ju naučiť všetko. Po jeho smrti rodinnú firmu prevzala a s podporou svojej rodiny zachováva tradíciu výroby kúpeľných oblátok v Bardejovských Kúpeľoch a napriek náročným obdobiam ju ďalej rozvíja. Za svoj najväčší prínos považuje práve túto činnosť, ktorá podporuje miestne remeslo, vytvára pracovné miesta pre ľudí z regiónu a prispieva k propagácii Bardejova a jeho tradícií medzi návštevníkmi zo Slovenska aj zo zahraničia. Hrdá je na poctivú prácu, ktorá má zmysel a prináša ľuďom radosť, aj na to, že dokázala pokračovať v tom, čo otec s láskou vybudoval. Sama seba opisuje jediným slovom: silná.

Peter Mikula sa narodil v roku 1990 v Bardejove. Ako biológ sa spravidla nesústreďuje na jediný druh, ale skúma, aké faktory formujú správanie stoviek až tisícok živočíšnych druhov po celom svete. Počas doktorandského štúdia sa venoval evolúcii a rozmanitosti spevu vyše 5 000 vtáčích druhov. Zaujíma ho aj, ako sa zvieratá prispôsobujú prítomnosti ľudí, najmä v mestách. Študoval či pôsobil na Karlovej univerzite, v Akadémii vied Českej republiky, na Kalifornskej univerzite v Los Angeles a na Technickej univerzite v Mníchove. Dnes pracuje na Českej poľnohospodárskej univerzite v Prahe.

Do Bardejova sa usiluje pravidelne vracať a dlhodobo mapuje výskyt vtákov v meste a jeho okolí. Podieľal sa na kontrole vtáčích zbierok Šarišského múzea, kde s kolegami objavil niekoľko pozoruhodných exemplárov; výsledky spracovali do vedeckých článkov. Miestnym študentom, najmä z Gymnázia Leonarda Stöckela, sa snaží pomáhať pri príprave na Biologickú olympiádu – sám v nej zvíťazil v celoštátnom kole a ako reprezentant sa zúčastnil medzinárodných biologických olympiád v Tunisku a v Azerbajdžane.

Cyril Bogoľ sa narodil v roku 1941 v Kežmarku, no v Bardejove žije od roku 1942. Od roku 1958 do roku 2001 pracoval v rôznych administratívnych funkciách na pošte v okrese Bardejov. O históriu mesta sa zaujíma celý život. Od roku 2005 sa na požiadanie poslednej židovskej rodiny v meste, ktorá sa odsťahovala za synom do USA, stará o bardejovské synagógy a židovský cintorín. Z poverenia Židovskej náboženskej obce Bratislava je správcom synagógy Bikur Cholim na Kláštorskej ulici a židovského cintorína. Ako kresťan a občan kráľovského mesta v prednáškach spomína na Židov, ktorí v Bardejove žili, pracovali a zanechali mestu kus histórie, a opakuje: „Nezabúdajme.“ Je hrdý na to, že svojou prácou a prednáškami prispel k tomu, aby sa nezabudlo na bývalých spoluobčanov a „starších bratov vo viere“. Uvedomil si, že keby nebolo židovstva, nebolo by ani kresťanstva.

Lucia Hrešková sa narodila v roku 1991 v Bardejove. Je klinickou psychologičkou so špecializáciou na neuropsychológiu a psychoterapeutkou na súkromnej klinike Kúpele pre dušu v Bardejovských Kúpeľoch. Predtým pôsobila na oddeleniach neurológie a neurochirurgie v Prahe, kde sa venovala výskumu, diagnostike a psychoterapii. Napriek veľmi dobrým pracovným príležitostiam v zahraničí sa rozhodla vrátiť do rodného kraja a priniesť sem skúsenosti z medzinárodného prostredia. Okrem individuálnej práce vedie psychoterapeutické skupiny zamerané na prácu s traumou, a to aj pre ľudí z marginalizovaných komunít, ku ktorým sa odborná pomoc často dostáva len obmedzene. Učí na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, vedie stáže študentov psychológie a spolupracuje na medzinárodných výskumných projektoch. Najviac si váži chvíle, keď človek opäť nájde pokoj, dôveru alebo zmysel; vníma ich skôr ako dar a vyústenie spoločnej cesty s pacientmi než ako výsledok vlastného úsilia. Záleží jej aj na otvorenej diskusii o duševnom zdraví v meste a regióne. Jej mottom sú slová rakúskeho psychiatra Viktora Emila Frankla.

Stanislava Palko Passiová sa narodila v roku 1981 v Bardejove. V roku 2010 založila organizáciu SOS Psíky a odvtedy sa venuje výlučne záchrane psov, najmä z rómskych osád, ale aj z iných zlých podmienok. Jej práca je každodenná: psy v osadách kŕmi, stará sa o ich zdravie a predovšetkým zabezpečuje kastrácie. Mnohým hľadá nové rodiny a deti aj dospelých učí, čo psy potrebujú na dobrý život.

Za svoj najväčší prínos pre mesto považuje úspešnú prácu s túlavými psami v meste a priamo v osade Poštárka: vďaka pravidelnej kontrole a kastračnému i vakcinačnému programu je dnes počet psov v osade po pätnástich rokoch práce znížený a ustálený. Je presvedčená, že k dlhodobo udržateľnému stavu vedú len kastrácie, a priznáva, že je to nekončiaci boj.

Najviac je hrdá na to, že sa stala mamou dvoch detí a že vďaka svojej neoblomnosti zachránila stovky psov a našla im kvalitné domovy. Za svoje silné stránky považuje húževnatosť, pracovitosť, trpezlivosť, dôslednosť, tvrdohlavosť a cieľavedomosť.

Ladislav Čech-Špirek sa narodil v roku 1998 v Bardejove. Tancuje a spieva, zbiera kroje, ich časti a tiež historické fotografie. Snaží sa čo najlepšie zachovať zvyky a tradície Horného Šariša a dedín okolo Bardejova, ale aj ďalších regiónov východného Slovenska. Svoj prínos skromne zľahčuje: vraj ničím mimoriadnym neprispieva, robí to však, ako najlepšie vie, od srdca a z lásky k folklóru. Teší sa, keď sa o folklór zaujímajú aj iní a môže sa s nimi oň podeliť. Hrdý je na rodičov a súrodencov, ktorí ho v tom podporujú, ako najlepšie vedia. O sebe hovorí, že je veľmi prísny, potrpí si na dochvíľnosť a neznáša, keď niekto mešká. Je však aj trpezlivý a poctivý, všetko sa snaží robiť naplno a má rád humor, zábavu, „pripovidki a frki“. Dotazník do knihy vyplnil po šarišsky. Jeho motto vzniklo v roku 2021 počas jedného rozhovoru – vyšlo z neho samo a už mu ostalo.